História fotografie

PDF s prezentáciou z hodiny môžete nájsť tu: http://marpat.sk/wp-content/uploads/2021/02/Prezentacia-historia-fotografie.pdf

Fotografia je umenie aj veda využívajúca svetlo k vytvoreniu trvalého obrazového záznamu, a to buď digitálne prostredníctvom čipu, alebo chemickým procesom prostredníctvom svetlocitlivého materiálu, napríklad filmu . Svetlo, ktoré je vyžarované alebo odrážané objektami, je spravidla zaostrené pomocou objektívu , ktorým počas expozície prechádza, a následne dopadá na svetlocitlivý povrch vo vnútri fotoaparátu , kde tvorí skutočný obraz.

Prvé základy fotografie možno hľadať už v dielach Aristotela, ktorý okolo roku 350 p.n.l. opísal princíp camery obscury. Po ňom sa optickými princípmi zaoberal v 11. stor. Abu Ali Alhazen či v 15. stor. Leonardo da Vinci. Veľký krok k prvým fotografiám boli tiež optické pokusy Isaaca Newtona a zistenia G.B. Beccaria, ktorý roku 1757 objavil citlivosť chloridu strieborného na svetlo. Problémom ale ostávalo, ako zabezpečiť stálosť záberu.

Najstaršiu fotografiu, ktorá sa zachovala dodnes, urobil v roku 1826 Francúz Joseph Niépce. Niépce to vyriešil tak, že do svojho aparátu vložil kovovú platničku pokrytú tenkou vrstvou živice a olej. Po 8 hodinách (expozícia) sa na platni vytvoril obraz pripomínajúci ducha. Kvalitu fotografií čoskoro nato Niépce zlepšil s pomocou francúzskeho maliara a vedca Louisa Daguerra. Daguerrova fotografia jeho umeleckého štúdia bola prvá naozaj úspešná fotografia na svete(1837). Bola nazvaná daguerrotype a bola to fotografia na medenej platni pokrytej kuchynskou soľou. Jej expozícia trvala už len 30 minút.

Podobne ako Niépce a Daguerr sa problematikou v tej istej dobe zaoberal nezávisle od nich angličan William Henry Fox Talbot. Ten v roku 1839 prišiel na spôsob ako získané obrázky rozmnožovať procesom negatív – pozitív. Zhotovoval negatívy na papier, ktorý neskôr napustil parafínom aby sa stal priehľadným.

Okolo roku 1857 objavil škótsky fyzik James Clerk Maxwell, že každú farbu možno získať z troch základných farieb – červenej, zelenej a modrej. Cez takto sfarbené filtre zhotovil tri diapozitívy, ktoré premietol súčasne na bielu plochu do jedného obrazu a získal tak farebný obraz.

Tesne pred prvou svetovou vojnou prišiel nemecký mechanik Oskar Barnack s prvým prístrojom malého formátu, ktorý začala vyrábať roku 1913 firma Leitz pod názvom Leica, išlo o prvé fotoaparáty používajúce neskôr veľmi rozšírený 35 mm film. V tomto období priekopník farebnej fotografie S.M. Prokudin-Gorskij na základe dávnejších Maxwellovych pokusov vytvoril vlastný fotoaparát, ktorý umožňoval vytvárať farebné snímky.

V roku 1935 nastal prelom vo farebnej fotografii, keď firma Kodak uviedla na trh prvý inverzný farebný film Kodachrome a o rok neskôr ďalší označený Agfacolor. Rozvoj farebného filmu sa však naplno začal až po druhej svetovej vojne.

V 70. rokoch prišla firma Polaroid s fotoaparátom pre okamžitú fotografiu Polaroid SX-70, ktorý vytvorené snímky sám vyvolával na špeciálny papier so svetlocitlivým materiálom, ustaľovačom aj vývojkou.

V druhej polovici 20. storočia začal vývoj digitálnej fotografie, najprv hlavne na vedecké účely. Prvý digitálny fotoaparát vyrobil Steven Sasson pracovník firmy Eastman Kodak. Prvú snímku aparát vyhotovil v decembri 1975. Prvým použiteľným digitálnym fotoaparátom bol Fuji DS-1P z roku 1988, ktorý zaznamenaný obraz nahrával na 16 MB pamäť, ktorá musela byť neustále napájaná elektrickým napätím. Prvý digitálny fotoaparát vybavený LCD displejom na zadnej strane, pre prezeranie vyhotovených snímok bol Casio QV-10 z roku 1995.